Úplné zatmenie Mesiaca 16.5.2022

V tomto roku sú v kalendári nebeských úkazov viditeľných z územia Slovenska iba dve zatmenia. Včera v noci sa udialo úplné zatmenie Mesiaca.

Neskôr tento rok, 25. októbra bude ešte čiastočné zatmenie Slnka. K tomu druhému dúfam, že budem mať tiež čo napísať. Teda snáď počasie bude fajn a ja si dovtedy zoženiem na teleskop vhodný slnečný filter.

Vždy uprednostňujem ak mám pri pozorovaní spoločnosť a viem, že sused Ondrej by sa chcel pozrieť cez teleskop. Zatmenie Mesiaca je špeciálna príležitosť aj voľným okom. Tak som sa večer ešte spýtal, či by chcel prísť pozorovať. Ale na druhý deň čakal dôležitú pracovnú návštevu, tak pochopiteľne uprednostnil spánok.

Soňa príležitostne so mnou pozoruje, ale iba večer a samozrejme niekto z nás musí zostať pri deťoch, lebo sú ešte drobné. Preto so mnou nemohla ráno výjsť von.

Toto zatmenie sa malo u nás začať vstupom mesiaca do polotieňa Zeme nadránom o 03:32. O 04:27 mal Mesiac vstúpiť do tieňa.

Obavy mi robila nízka poloha Mesiaca, pretože zatmenie sa malo začať veľmi krátko pred západom Mesiaca. A tak u nás sme mohli vidieť iba začiatok zatmenia. Maximálna fáza zakrytia viditeľná zo Slovenska tesne pred západom bola cca 40%. Hlavné divadlo sa teda dialo pre divákov na západnej pologuli. Kiež by sme boli niekde v Atlantiku, tam by sme to boli videli úplne celé.

Navyše podľa predpovede to mohla kaziť vysoká oblačnosť. A k tomu ešte na západ od nášho domu sú domy a kopce, ktoré zakrývajú práve tú časť oblohy. To už som pozeral aj do topografickej mapy, že čo s tým.

Ako najlepšie miesto na pozorovanie ma napadla rozhľadňa Čerešenka, ktorá je vyššie položená, takže by som videl Mesiac až do jeho západu za horizont. No nikdy som ešte nebol v noci pozorovať mimo svoj dvor, preto som mal trošku obavy jazdiť v tme kamsi za humná, za polia.

Som si povedal, však sa zobudím, pozriem a uvidím ako bude. S týmto som si ľahol a zaspal.

Tak som si nastavil (pre istotu) dva budíky o 02:50 a 03:00. Teleskop a všetko príslušenstvo som si pripravil do predsiene, aby som ráno nikoho nezobudil. Potom som si ľahol do postele a premýšľal, či mám všetko prichystané.

Zobudil som sa o 02:45. Nepochopím ako moje telo dáva taký timing. Obliekol som sa a šiel som von obzrieť situáciu.

Vysoká oblačnosť tam bola, ale nebola príliš hustá, takže Mesiac cez ňu svietil. Keď som obišiel najbližšie domy a pozrel ako je to s výškou nad horizontom, rozhodol som sa, že to dnes predsa skúsim pozrieť z tej Čerešenky.

Naložil som teleskop do auta, obliekol som sa ešte trošku teplejšie a nevedel som si spomenúť kde som nechal peňaženku s vodičákom.

Keď som už stratil 10 minút hľadaním peňaženky, pohľadom na hodinky som si povedal, že to risknem bez vodičáku (pozdravujem dopravákov, snáď spali dobre).

Naskočil som do auta a zamieril na Chrastné. Možno dobre, že Soňa so mnou tentokrát nebola. Aj keď sme už plánovali pozorovanie na Čerešenke rok dozadu, pri konfrontácii s nápapdom ísť tam hore takto „od boku“ v tme by ma od toho pravdepodobne chcela odhovoriť.

Vyjsť hore na Čerešenku v tomto čase nebol veľký problém, dokonca to bolo z určitého pohľadu ešte jednoduchšie ako cez deň, lebo tie dieriská na poľnej ceste bolo lepšie vidieť kontrastne v reflektoroch. Ku koncu už ma ťahalo aj pridať, lebo Mesiac som mal za chrbtom kdesi na horizonte a nevedel som, či sa niečo zmenilo na oblohe.

Na rozhľadni ani v okolí nikto ani nič nebolo 🙂

V momente ako som zaparkoval, vyšiel von a pozrel na Mesiac som pochopil, že som sa rozhodol dobre. Získal som dobrý výhľad na západný horizont, Mesiac bol pred západom ešte dosť vysoko, takže som mal kopec času si rozložiť „náradie“.

Na obrázku vyššie je vidieť výškovú oblačnosť, ktorá prekrývala Mesiac pri mojom príchode. Tá neskôr preplávala preč na východ a Mesiac zostal čistý.

Teleskop som ani veľmi nenastavoval, pretože Mesiac je jasný objekt a nepotrebujem dlhé expozície. Tak som sa hneď pustil do fotenia. Fotil som sporadicky, bez plánu.

V galérii nižšie je vidieť, ako zatmenie postupovalo. Postupom času sa Mesiac skláňal k horizontu, a zafarbil sa do červena. Neviem isto, či viac zo zatmenia alebo kvôli blízkosti horizontu. Každopádne podstata červeného zafarbenia je rovnaká – rozklad svetla pri prechode zemskou atmosférou.

Na fotkách nižšie som upravoval dĺžku expozície podľa denného svetla, ktoré pribúdalo ako sa blížíl východ Slnka.

Pred piatou nadránom sa pre mňa zatmenie skončilo západom Mesiaca a tak som zostal s rozloženým teleskopom pri rozhľadni krátko pred východom Slnka. Keďže všade panovalo krásne ticho a krajina bola osvetlená farebným ranným zore, dal som si ešte chvíľku kľudu a neponáhľal som sa hneď domov. Čakal ma náročný deň a chcel som si ešte naň dobiť „baterky“.

Odpojil som foťák z teleskopu a urobil som ešte pár obrázkov okolia, ktoré teraz patria medzi moje najobľúbenejšie.

Cestou domov som nestretol žiadnych dopravákov 🙂