Polárka, Jupiter a komáre

Včera to podľa počasia a teplôt vyzeralo na tropickú noc. Večer som vyzrel von na oblohu a podmienky na pozorovanie boli sľubné.

Obloha takmer bez oblakov, bez oparu, viditeľných hviezd bolo trochu viac ako zvyčajne. A k tomu som už mal absťák od pozorovaní. U mňa sa prejavuje tým, že chodievam pred spaním vonku na balkón a pozerám hore na oblohu hoci voľným okom.

Detiská už spali, appka sľubovala pár hodín čistej oblohy a bolo krátko po astronomickom súmraku. Tak som sa rozhodol, že dnes by to mohlo byť fajn.

Keďže práve nastal čas „bez detí“ a máme rozpozeraných pár seriálov na Netflixe, nechcel som, aby sa Soňa dnes večer nudila. Pozval som ju von na „romantické pozorovanie“.

No, uznávam, že postávanie pri teleskope za účasti krvilačných komárov a vysvetľovania technicky zanieteného manžela nie je totálne dych-berúci zážitok. A tak som príliš nenaliehal, keď sa vcelku racionálne rozhodla nezúčastniť sa a mať svoj vlastný čas.

Túto noc som sa neponáhľal so stavaním teleskopu. Chcel som dnes urobiť dôkladné zameranie na severný hviezdny pól. Posledne pri fotení guľovej hviezdokopy M13 mi celkom utekala aj pri kratších expozíciách.

Tak som si vybral umiestnenie v sade s výhľadom na Polárku, nízko položený Jupiter a rozložil som tripod. Začal som pomocou polárneho hľadáčika zameriavať na pól a mal som celkom problém sa trafiť na správne miesto na oblohe. Totiž polárny hľadáčik nemá takú voľnosť v pohybe, takže pri hľadaní správneho uhla niekedy treba otočiť celú montáž a pracovať so skrutkami. Ak si človek nieje istý kam sa pozerá cez takýto hľadáčik, vtedy je fajn použiť zelený laser. Zasvietiť cez hľadáčik a sledovať kam lúč mieri.

By bolo všetko fajn, keby som vedel kde mám svoj zelený laser. Tak som sa vybral hľadať 15 minút laser po dome. Samozrejme, že som ho nenašiel. A samozrejme, že ho našla Soňa, lebo ona je ako Google pre náš dom. Keď ona nevie kde sa niečo nachádza, tak je to beznádejne stratené.

Pozriem do polárneho hľadáčika a Polárky nikde. Posvietim laserom a lúč svieti na škaredý mrak, ktorý sa medzitým vyskytol a zakryl mi Polárku. Skvelé. Ale ako som povedal, sa neponáhľam dnes, tak som si za ten čas poskladal celý teleskop. V pohode.

Mrak odišiel a ďalšie sa neobjavili, takže už len čistá obloha, Polárka, Jupiter a ja. A komáre.

Túto noc sa mi podarilo naorientovať montáž na severný pól úplne ukážkovo a precízne. Na zarovanie je celkom užitočná táto aplikácia. Popritom som zistil, že hľadáčik je nekolimovaný t.j. nezarovnaný s (RA) osou, ale to budem riešiť inokedy. Na dnes je to dobré aj takto.

Vyvážil som teleskop a namieril ho na Jupiter. Včera sa nachádzal v súhvezdí Vodnár a žiaril pomerne nízko na juhovýchodnej časti oblohy. Túto noc som ho chcel fotografovať.

Na fotografovanie používam smartfón (Honor 9) na držiaku (Celestron NeXYZ). Ten vlastne fotí to, čo sa dá vidieť v okulári. Preto má výhodu, že si viem zvoliť vhodný okulár (zväčšenie) a takisto jednoducho sa dajú použiť aj filtre. Nevýhodou je, že niekedy ten stojan zle sedí na tom okulári a zakaždým treba smartfón „zarovnať“ k okuláru správne aby niečo videl. V tme to ide zle a kým to nedáte dobre, na obrazovke nie je nič vidieť. Treba si prisvietiť.

Na začiatok som urobil pár záberov s rôznymi expozíciami a nastavením citlivosti (ISO). No neskôr som usúdil, že najlepšou metódou tento večer bude video.

Jupiter je dosť jasný, preto nepotrebujem dlhé expozície a video mi urobí 30 snímkov za sekundu. Lenže video na smartfóne je dosť „hlúpe“. Neviem nastaviť takmer nič okrem rozlíšenia. Kamera aj automaticky nastavuje citlivosť a zaostruje tak ako nechcem.

Pritom (nielen) môj smartfón má celkom šikovný režim „Pro“, kde viem robiť fotografie a hrať sa s nastaveniami. Ako využiť tento režim? Dá sa to pekne zneužiť tak, že v tomto režime nebudem fotiť, iba sa „dívať“. Náhľad na objekt vo fotografickom režime je ovplyvnený mojím nastavením. Teda napríklad aj znížim citlivosť, obraz stmavne, rovnako viem sa pohrať aj s expozíciou a mať živý náhľad ako by približne vyzerala fotka. A namiesto snímania videa budem snímať obrazovku smartfónu hociakou appkou, ktorá to dokáže.

Takéto video sa potom dá pekne spracovať na druhý deň, o týždeň alebo jednoducho keď bude zamračené a v telke nič normálne (t.j. hocikedy).

Celý proces opíšem v inom článku. Dnes som to robil asi druhýkrát vôbec. Prvýkrát som takto spracoval Mesiac. Tentoraz to bolo vôbec prvýkrát pre nejakú planétu.

Tak som urobil pár videí pri rôznom zväčšení. Celkovo som sa s tým hral asi hodinu. Neskôr už vyšiel Mesiac a ten presvetlil oblohu a tak ohlásil skorý koniec pozorovania.

Po nahratí videa som ešte chvíľu pozoroval iba tak. Vizuálne.

Zdalo sa mi, že na Jupiteri by mohol byť vidieť tieň jedného z jeho mesiacov. Taká malá čierna bodka, ktorá tam chvíľku asi je a potom nie je a vlastne neviete naisto.

Tak som si to overil v SkySafari a potvrdilo sa, že tá bodka tam je tieň mesiaca Európa, ktorý popred neho práve krúžil. Je ho vidieť aj na tom videu vyššie.

No a tu je výsledný obrázok na ktorý som veľmi pyšný. Môj úplne prvý zložený obraz Jupitera.

A tu je to ešte raz aj s popisom who is who.