Kométa 12P/Pons-Brooks

Túto kométu objavil Jean-Louis Pons v roku 1812. Tento Francúz počas svojho života vizuálne objavil až tridsať-sedem komét! Pre umocnenie tohto faktu si skúste napočítať v tichosti do tridsať-sedem. Doteraz sa to nepodarilo žiadnemu človeku prekonať.

A asi už ten rekord mu zostane. Dnes totiž existujú moderné robotické sondy a teleskopy, ktoré mapujú priestor Slnečnej sústavy. Detegujú malé objekty (kométy, asteroidy) potenciálne ohrozujúce Zem (ATLAS, Pan-STARRS). Ak by ste sa podujali objaviť novú kométu, tieto sondy by Vás mali predbehnúť. O to cennejšia trofej, ak po Vás pomenujú novo-objavenú kométu 😊

Kométa rovnako nesie aj meno pána Williama Robert Brooks-a, ktorý ju „nanovo“ objavil v roku 1883. Spočiatku sa myslelo, že ide o neznámu kométu. Neskôr sa potvrdilo, že šlo o ďalší návrat tejto konkrétnej periodickej kométy. Jej periodicita (71,3 rokov) bola spočítaná už v roku jej prvotného objavu.

Počas týchto historických priblížení dosiahla v jasnosti max. 3 magnitúdy, čo je na kométu pomerne vysoká jasnosť. Táto jasnosť sa rovná približne jasnosti hviezdy Megrez (δ UMa), ktorú nájdete vo Veľkom Voze. Ak už ste niekedy videli na oblohe Veľký Voz, tak viete, že je to celkom jasne viditeľný asterizmus. Takto si v duchu viete predstaviť ako jasná bola táto kométa pred 212 rokmi. Svetelný smog v tom čase bol určite na celkom inej úrovni ako dnes a tak pohľad na kométu uprostred noci mohol byť očarujúci.

Túto jar sa k nám táto kométa opäť vrátila a znova na seba upriamila pozornosť mnohých amatérskych astronómov.

V tom čase som si ju dal do mojich cieľov na tento rok. A tak som čakal na vhodnú príležitosť. Počasie nebolo veľmi priaznivé a prvýkrát sa mi naskytla 9. marca, keď sme s rodinou pricestovali k mojim rodičom do Zbudze. Navyše, predpoveď sľubovala príležitosť, tak som si so sebou zbalil celé astro-vybavenie.

Po dni strávenom s rodinou sa zotmelo a tak som šiel von pripraviť teleskop. Kométu som našiel pomerne rýchlo pomocou triédra, namontoval som fotoaparát a začal fotiť.

Asi po hodine sa ku mne pridala Sonička 😊Nočné pozorovania sú VŽDY príjemnejšie v spoločnosti.

Fotenie prebiehalo hladko a keď už bolo neskoro, tak som to zabalil a šiel spať. Na druhý deň som si stiahol fotografie z foťáka do PC a vtedy som si všimol, že na karte sú iba fotografie vo formáte .JPEG a chýbajú mi RAW dáta.

Tak som sa plesol dlaňou do čela 🤦‍♂️Pre vysvetlenie, JPEG je formát, ktorý je výsledkom značnej kompresie RAW dát do formátu vhodného napr. pre zobrazovanie na monitore, pre tlač alebo web. Všetky jemné detajly sa strácajú. To je pocitovo podobné ako keď porovnáte obraz Mona Lisy s jeho výtlačkom.

Našťastie, na fotkách bola kométa celkom zreteľná a tak som sa pokúsil urobiť tzv. stacking so vstupom s JPEG súborov. Stacking je metóda vylepšenia fotografie, ktorá pozostáva z dvoch hlavných krokov. Najprv sa fotky zarovnajú tak, aby objekt a alebo všetky hviezdy sedeli na rovnakom mieste na každej fotke. Potom sa pre každý pixel vypočíta jeho priemer, medián, či iná štatistická funkcia. Tým sa zníži (náhodný) šum a zvýši (nenáhodný) signál. Fotografia býva potom kvalitnejšia a vystúpia detajly, ktoré na zdrojových dátach sú človekom ťažko badateľné.

Na moje potešenie výsledný obrázok nebol zas tak veľmi hrozný. Povedal som si, že ak sa vyskytne dobrá príležitosť, tak by som chcel nasnímať aj RAW dáta, z ktorých by mohol vzniknúť krajší obrázok.

Druhá príležitosť sa naskytla približne o týždeň, 15. marca. Tentokrát som chcel fotiť na Čerešenke, kde som už pozorovať dlhšie nebol. Zbalil som si teleskop a vydal som sa na jazdu hore k rozhľadni.

Keď som tam došiel, tak som narazil na problém, že na príjazdovej ceste k rozhľadni bolo na viacerých miestach nasypané kopy štrku. Takže som sa s autom k nej dostať nemohol. Rozhodol som sa rozložiť teleskop priamo na ceste, pred prvou kopou štrku.

Počas zarovnávania montáže prišlo ďalšie auto, ktoré zaparkovalo za mnou. Bola to nejaká partia chlapcov, tak som im vysvetlil, že sa autami ďalej nedostaneme. A ak chcú ísť k rozhľadni, musia odparkovať a ísť pešo. A tak tam nechali auto a prechádzali okolo mňa v tme.

Ja som potom už dokončil nastavenie, namontoval fotoaparát a začal fotiť kométu, ktorá už bola celkom nízko nad horizontom, iba 6° a rýchlo zapadala. Viditeľnosť bola pomerne zlá a na západe bolo aj pomerne veľa svetelného smogu.

Tak som sa rýchlo ponáhľal a nafotil čo sa dalo. Po skončení pozorovania som všetko zbalil, medzitým aj partia s autom odišla. A došiel som domov.

Doma mi opäť došlo, že asi kvôli tým neočakávaným okolnostiam a časovej tiesni som zase zabudol nastaviť správne fotoaparát a teda zase som nafotil iba .JPEG fotky 😭

Pokúšal som sa rovnako spracovať aj tieto, ale nepodarilo sa mi eliminovať svetelný smog a tak sa mi nepodarilo urobiť nič lepšie.

Posledná príležitosť prišla koncom marca. Opäť sme šli k mojim rodičom do Zbudze. Počas večera sa vyčasilo a vznikla veľmi čistá obloha, ktorá bola bohato posiata hviezdami.

V Zbudzi je svetelné znečistenie oveľa menšie ako u nás v Budimíre. Jednak je to dedinka iba s malým mestom v okolí. A navyše pouličné osvetlenie zvyknú vypínať, čo je pre mňa úplne iná situácia. Plus, náš dvor je dlhý, takže viem si rozložiť teleskop ďalej od posledného zdroja bieleho svetla.

A tak vznikli podmienky na zatiaľ najlepšie pozorovanie, ktoré som mal. Na pomery bola aj celkom teplá noc, keď som nemusel mať na sebe hrubé oblečenie. Pamätám sa, že som pri teleskope stál v zásade v tričku.

Nafotil som veľké množstvo RAW obrázkov. Nielen kométu, ale aj Krabiu Hmlovinu (M1), galaxie vo Veľkej Medvedici (M81 a M82) a takisto aj hviezdu T CrB, u ktorej sa predpovedá zážeh novy. Fotky týchto objektov a informácie o zážehu novy T CrB budú v oddelených článkoch na mojom blogu.

Túto noc bolo radosť byť vonku pod hviezdami. Bolo to pekné zakončenie snahy odfotiť kométu P12/Pons-Brooks, ktorú som videl posledný krát v mojom živote. Najbližšie sa k nám vráti v lete v roku 2095. Moje deti budú mať v tom čase 76 a 79 rokov.